Hodnotenie čistoty vo vzduchotechnických systémoch by sa malo zamerať na všetky komponenty vzduchotechnickej jednotky.

Na sieť prívodných vzduchovodov vrátane všetkých jej súčastí a koncových prvkov, a tiež aj na sieť vzduchovodov na odvod odpadného vzduchu s príslušenstvom.

Prvotnou metódou stanovenia čistoty systému, buď pri určovaní, či je potreba čistenia, alebo pri vyhodnotení výsledkov už uskutočneného čistenia, je aplikácia vizuálnej kontroly, ktorá je vo svojej podstate vizuálnou metódou hodnotenia. Ak je výsledok tejto kontroly neurčitý, tak sa následne aplikujú objektívne meracie metódy pre stanovenie koncentrácie prachu alebo mikroorganizmov na vnútorných povrchoch. Časový horizont alebo frekvencia vykonávania takéhoto hodnotenia závisí samozrejme od okrajových podmienok prevádzky systému, ako aj od požiadaviek na úpravu privádzaného vzduchu do vnútorných priestorov.

Prašnosť prostredia je potrebné posudzovať z dvoch hľadísk:

· Hygienického

· Technického

Hygienické hľadisko :

Európska norma STN EN 481 definuje 3 zložkyprašnosti podľa ich veľkosti a schopnosti ohrozovať dýchacie orgány :

Inhalable - vdychovaná zložka

Thorasic - plúcna zložka

Alveolic - respirabilná zložka

Najväčšie nebezpečenstvo pre dýchacie orgány predstavuje respirabilna ( alveolárná ) zložka s veľkosťou častíc pod 10 µm.

Technické hľadisko :

Niektoré priemyselné výroby ( výroba elektroniky, liekov , potravín ) vyžadujú kontrolované prostredie na prítomnosť prachových častíc, ktorých prítomnosť v neželateľnej miere by znehodnotila kvalitu produkcie. Používané medzinárodné štandardy definujú pre jednotlivé prostredia triedy čistoty. Technologické vyjadrenie prašnosti je v jednotkách počet častíc x/m3.

Odporúčané intervaly kontrol čistoty VZT systémov